Vyšívame

Kedysi sme na pracovnom vyučovaní. To je už ozaj dávno. Vyšívali na kanavu či panavu. Doniesli sme si všetko do školy a učili sa najprv na prvom stupni jednoduchú indiánsku výšivku a neskôr krížiky. Nikto nás neľutoval alebo neriešil, že by sme sa pichli ihlou.

Veď by sme snáď nezaspali na sto rokov.

Dnes je to iné. Akosi sa viac bojíme o naše deti, že by si mohli ublížiť a tak radšej niektoré aktivity, ktoré sme my bežnejšie robili v detstve, radšej vynechávame.

Je to naozaj dobré? Podľa mňa nie.
To budú asi musieť posúdiť naše ti v dospelosti alebo dokonca naše detné deti. Mne sa to však nepáči ani ako rodičovi ani ako učiteľke. Zručnosť a dôslednosť sa potom prejavuje aj napríklad na takej matematike a verejnosti sa zdá ťažká.

U nás na škole v štvrtom ročníku deti prišívajú gombíky aj sa učia obnitkovací steh aj trochu vyšívať. Nie vždy to robia ostrými ihlami, veď dnes už kúpite aj tupé či dokonca umelé ihly na učenie sa vyšívania. Nie vždy vyšívame na látku či kanavu, občas aj na papier.

Na fotografiách je jeden z pokusov o vyšitie obrazu detí v piatom ročníku, kde pani učiteľka prekombinovala výtvarnú a pracovné. Deti si najprv nakrelili farbičkami na látku obrázok a potom vyšívali slzičkový stehom, prípadne len obyčajným ústa či mihalnice.