Na jednej matematike ešte na začiatku júna mi jeden môj piatak - taký malý výkuk - ukazoval akú má drevenú slamku na pitie. Zdalo sa mi to veľmi vtipné. Keď mi však povedal, že si ju vyrobil sám, zaujalo ma to ešte viac. Na druhý deň pohotovo doniesol do školy odrezané si 20 cm dlhé kúsky z mladých konárov bazy. Ošúpali sme kôru. No a poďho majstrovať. 

Ako? Čítajte ďalej...

Úzkou rašplou (neviem či sa to volá tak odborne) vytlačíme stred - vnútornú dužinu - konára. Potom ešte párkrát prešmyrgľujeme, aby sme kúsky z vnútra odstránili. Lepšie je chvíľu šmyrgľovať pod tečúcou studenou vodou. Dobre prepláchneme a môžeme použiť. Máme síce širšiu slamku, ale našu drevenú. Takú nemá hocikto. 

      

Pár detí si tiež urobilo. Nebolo toľko konárov. Bola však fajn matematika. Chlapec sa celkom pekne vyjadroval pri vysvetľovaní. Dokonca používal aj výrazy ako valec a zvnútra vytlačíme užší valec. Bolo vidieť, že ho to baví a je v svojom...

Keby bol konár starší, museli by sme použiť vrtáčik a až potom rašplu. Nuž a môžeme urobiť dierky a ... Možno by sme urobili aj takú našu píšťaľku či už rovno fujaru? Nuž, ale to by sme museli rezať konár niekedy vo februári, aby v ňom nebolo veľa miazgy. Možno niekedy inokedy.