V dnešnej dobe, dobe písania esmesiek, mailov - a ešte veľmi nevhodne bez diakritiky, bez podpisu - je rukou písaný list znakom lásky a úcty. Je veľmi osobný a vyznačuje okrem lásky aj pokoru voči adresátovi. Takýto list otvára srdce i dušu adresátovi.
Pripomína mi to ôsmu triedu kedy nás nútil učiteľ na výtvarnej výchove písať pierkom a atramentom ozdobným písmom texty. A čo si na nás vymyslel? Doniesol zlatý atrament a písali sme predpísaný text týmto atramentom na listový papier starým ľuďom do domova dôchodcov. Lepili si vlastné obálky a na ne sme museli nakresliť predpísaný ornament na tabuli.
Nie, vtedy som to nevnímala inak ako moji žiaci dnes, ale dnes na to rada spomínam. Uvedomujem si, ako dobre, že my sme nemali šancu vymýšľať - ako terajší žiaci - a proste sme museli urobiť. Vytlačte si naše listové papiere a napíšte listy ručne napríklad do škatule od topánok alebo svojim starým rodičom či nejakej susede alebo susedovi, ktorého stretávate pri rannom venčení psa alebo...
Ak nezabudnete napísať aj adresu odosielateľa, určite Vám odpíše. Nám sa to stalo minulý rok. A niektorí žiaci si celý rok takto píšu s ľuďmi z domova dôchodcov, posielajú si listy či pohľadnice. Do listov im prikladajú fotografie z dovolenky či z oslavy narodenín a podobne. Je pekné, že takto na nich myslia celý rok. Môžeme povedať, že si adoptovali ďalších starých rodičov.
Zabalte svoj list do vlastnej obálky. Stiahnite si ju a vytlačte, vystrihnite a zlepte.
Listy, ktoré nájdete na našej stránke z minulosti
https://www.dobre-napady.sk/pre-domacnost/listy
Listy ježiškovi
https://www.dobre-napady.sk/pre-deti/tvorime-s-detmi/piseme-listy-jeziskovi