Pletieme nákrčník

Aj včera sme sa stretli s deťmi a trochu plietli menej tradičnými spôsobmi. Na hrabliach či na prstoch pletieme už dávno. Z uháčkovanej retiazky tiež sme už robili. Včera sme využili moderne spracovanú priadzu s očkami. Moja prastará mama si takto pred pletením musela priadzu pripraviť sama. Dnes ju kúpite. Využili sme akciu - zľavu a kúpili pár klbiek.

Na trénovanie jemnej motoriky je to vynikajúce. Zvládajú aj prváčence aj deti s apergerovym syndrómom či vysokofunkčným autizmom.

Priadzu si na rovnej podložke upravíme do kruhu a to tak, aby očká išli smerom dnu alebo von, no všetky jedným smerom. Potom obtočíme ešte jeden okruh okolo a začneme. Sľučku z vnútorného kruhu pretiahneme cez sľučku vonkajšieho kruhu. Vždy vedľa seba. Občas sa nám bude priadza točiť. Hlavne v tomto prvom okruhu. Preto je dôležité byť trpezlivý a otáčať si priadzu rovnakým smerom. Už v treťom okruhu si priadza zvykne a sľučky sa prestanú otáčať.

Na konci som však pri opačnom smere pletenia neodhadla ukončenie, preto som očko zošila so spodným, aby sa nákrčník nevypáral.

Som zvyknutá z klasického pletenia na pletenie smerom vľavo. Dievčina, s ktorou sme sa učili si vybrala smer vpravo. Musela som trošku zabojovať so svojou predstavivosťou. Šlo to. Aj dievčina videla, že ja sa snažím prispôsobiť a som trpezlivá. Keď urobila chybu v prvých dvoch radoch musela som si dlhšie pozerať pletenie, kým som prišla na to, kde je problém. Páčilo sa jej. Pri prvom nákrčníku pochopila princíp a dokonca - aj pri svojom handikepe, asperger - pomáhala a ukazovala ostatným, čo robiť. Je vidieť, že rodičia sú praktickí ľudia a vedú ju aj doma k samostatnosti.