Kedysi sme povedali tak jednoducho. Popárem ten starý sveter a urobím z neho niečo nové. Dnes takejto móde hovoríme udržateľná.
S deťmi na kreatívnom krúžku sa tiež učíme párať. Ukazujeme si všetko, čo kedysi učila mňa stará mama. Občas nám pošle niektorá rodina po svojej mame či starej mame staršie vlny či bavlny. Niekedy, ako tomu bolo naposledy, sa medzi priadzou nájdu aj rozpletené časti odevov. Väčšinou nevieme identifikovať aké použila pani ihlice či háčik alebo proste nepotrebujeme niečo také. Nuž párame.
Už sme sa naučili ako si pomôcť pri páraní manikúrovými nožničkami alebo páratkom od šijacieho stroja. Vysvetlili sme si ako by sme sa mali postarať o priadzu, ak ju chceme použiť znova. Nie, nie je to len tak.
Popáranú priadzu zľahka omotáme okolo nejakej knihy. Zviažeme na oboch koncoch a v ruke vyperieme v teplej vode, v ktorej sme rozpustili nastrúhané jadrové mydlo.
Priadzu necháme vyschnúť. Koleso priadze si navlečieme na ruku, prestrihneme zväzovacie šnúrky a nájdeme jeden z koncov priadze. Potom namotáme do klbka.
Môžeme háčkovať alebo pliesť.
Párané priadze neodporúčame kombinovať s novými. Každá sa správa inak. A ozaj je potrebná aj iná veľkosť háčika či ihlíc ako sme použili pri háčkovaní či pletení pôvodne. Zvyčajne je to o číslo menej, ale môže byť aj o dve.