Na poslednom kurze som sa odvážila s deťmi piecť niečo zložitejšie. Prišli deti, ktoré dobre poznám, ktoré už boli na pár predošlých kurzov. Trúfla som si, aj keď niekde vzadu som mala malú dušičku. Ako zoberú kurz, keď nám to nevýde?
Veď pečenie chleba nie je také jednoduché. Spieva sa o tom aj v ľudových piesňach.
S rozšafnou náladou sme si spievali "... iba jednu fúru upiekla. Aj tá jej z pece upiekla. Dohonila fúru na moste..." Samozrejme, že sme našli slová aj pieseň na nete, deti nepoznali. Ani ja som si ju už dobre nepamätala. Takto naladení sme prišli do obchodu kúpiť sušený kvások.
Nie, nie všetci majú ťažkosti s lepkom. Tí, čo nemali, dostali ražný kvások, tí, čo mali dostali pohánkový a ryžový. Na kurze sme používali ryžový a pohákovú celozrnnú múlu a zmes Liana na pečenie bieleho pečiva.
Kým sme prišli do kuchyne, bolo ich úlohou prečítať na druhej strane návod na prípravu kvásku na pečenie. Ale?! Zmenili obal. Na druhej strane nebol návod. Jasne, že hneď išli na stránku firmy a hľadali návod. Hop! Ani tam nebol pri výrobku. To bolo pre nich sklamanie. "To ako môžu! Keď ja budem mať eshop, takto to určite nebudem mať napísané!", rozčertil sa jeden chlapec. Prešli do googlu a každý otvoril iný odkaz a začali porovnávať, čo píšu ľudia vo fórach či svojich stránkach o tomto kvásku. Bola som nesmierne hrdá, že robia presne to, čo sa ich snažím naučiť na informatike. Musím však povedať, že nie je to len informatikou. Tieto deti sú vedené aj rodičmi takto. Nebrať v úvahu prvú informáciu.
V kuchyni nás už čakal rozrobený kvások, hladká pohánková múka, pohánka, zmes Liana na biele pečivo, zmes korením na pečivo od Davidka, soľ.
Deti sa podelili do trojíc a povyberali misy na miešanie cesta, varešky, sitká, lyžice a lyžičky... Vybrala som váhu a sekáčik. V sekáčiku sme si ukázali ako rozomelieme pohánku na jemnejšie. Každá skupina si z 2 čajových lyžičiek psýlia a 40 ml vody urobila zmes na pomoc kvasenia, ktorú nechala asi pol hodiny postáť, aby psýlium nabralo na hustote.
Najprv si každá skupina ošúpala menší zemiak a uvarili sme ich do úplne mäkka. Popučili vidličkou vo vode, v ktorej sa varili. Áno, varili sme ho bez soli. Priamo do kvásku nesmie ísť soľ. Pôvodne sme chceli variť zemiaky v šupke, lebo tak chutia v chlebe lepšie, ale nepodarilo sa nám kúpiť až tak pekné zemiaky, žiaľ.
Rozdelila som každej skupine časť kvásku do misy na pečenie. Nesmierne sa deťom páči, že málokedy u mňa niečo vážia. Robíme odoka. Každá skupina si zobrala dve lyžice namletej pohánky a vmiešala do kvásku spolu so psýliom. Následne sme vmiešali pár lyžíc preosiatej pohánkovej múky a čo teraz? Podelili sme si popučené zemiaky, ktoré sme nabrali lyžicou aj s vodou - teda takú akúsi hustejšiu tekutinu. Primiešali k kvásku s pohánkou. Následne sme pomaly vmiešavali už zmes Liana premiešanú so soľou a korením od Dávidka. Každá skupina vytvorila polotuhé cesto.
Jeden miešal a ďalší dvaja vytreli olejom hlinené kvetináče a vysypali pohánkovou múkou (nie zmesou Liana-nie je vhodná). Vysvetľovali sme si, že lepšie je kvetináčiky vytrieť na jemno maľťou alebo kúskom slaniny a vtedy nemusia ani vysýpať múkou. Aj kôrka sa potom lepšie spraví a má krajšiu hnedú farbu. Kvetináče sme položili na pekáčik a naplnili ich do 2/3 cestom. Prikryli sme ich utierkou a nechali kysnúť. Kysli viac ako dve hodiny. Vlastne dovtedy, kým cesto nezačalo "vykúkať" z kvetináčikov.
Zatiaľ sme všetko upratali a potom pri čaji si čítali na internete diskusie o kváskoch. Našli sme si aj čo je to psýlium a načo je dobré ho dávať nielen do chlebov bez lepku.
Rozohriali sme rúru na 210 °C so záparou, ale ešte na dno rúry sme vložili jeden starší pekáč naplnený vodou. Neď je v rúre vlhkosť. Nie vždy sa mi darí odhadnúť koľko vody tam dať, aby zase vlhkosť nebola veľká. Kým sa rúra nahrievala, opakom príborového noža sme narezali na hlavičke bosniaka kríž, posypali rascou a trochou kryštálovej soli. Vsunuli do rúry a piekli asi 40 minút. Po vybratí z rúry sme nechali kvetináčiky asi polhodiny vychladnúť, aby sa dali držať v ruke. A v servítke držiac celý kvetináčik v ruke išli domov. Až doma ho mali vybrať von pomocou príborového noža, ak sa nevyklopil sám.
Tie bosniaky z Recep na bohatstvo
https://www.dobre-napady.sk/component/finder/search?q=bosniaky&Itemid=101
Ten cibuľový zjedla Adela Banášová a tak nemali novinári čo fotiť. 😄