Vyberte si z receptov z našej kuchyne.
Černice rastú po celej Európe, predovšetkým na okrajoch lesov, v starých rúbaniskách i pri plotoch. Tam sme ich chodili v detstve zbierať v polovici až koncom augusta.
Dnes ich pestujeme v každej dobrej záhrade. S presunom pestovania černíc do záhrad boli vypestované rôzne odrody - kríčkové či stromčekové - aj odrody bez tŕňov. Podľa odrody a podnebia plody dozrievajú od júna až do septembra.
Paprika patrí vo svete, ale aj u nás medzi najdôležitejšie zeleninové druhy. Vďaka mnohostrannému využitiu a obsahu cenných látok potrebných pre ľudský organizmus si získala veľkú obľubu.
Obsahuje účinné látky, ktoré majú pálivú chuť. Tieto látky podporujú trávenie, zvyšujú žalúdočnú sekréciu, povzbudzujú krvný obeh a dýchanie.
Vitamín C neutralizuje voľne radikály a posilňuje obranyschopnosť organizmu. Prírodná látka kapsaicín povzbudzuje činnosť zažívacieho traktu. Beta karotén posilňuje bunky, brzdí proces starnutia a chráni pred škodlivým vplyvom slnka na pokožku.
Pre vysoký obsah vitamínu C sa odporúča jesť ju preventívne pri prechladnutí. Jedna stredne veľká paprika pokryje dvoj až trojnásobok dennej potreby dospelého človeka. Vitamín C sa z papriky nevytráca ani ohrievaním ani pečením. Červená paprika obsahuje 9 x viac betakaroténu a 2 x viac vitamínu C ako zelená.
Väčšina z nás si myslí, že levanduľa je použiteľná len do skrine proti moliam. Aspoň tak si ju pamätám z detstva. V dvadsiatom storočí sa levanduľa veľmi necenila ako aj iné liečivé rastliny. Dnes sa pomaly vraciame k prastarým receptúram a vymýšľame aj nové.
Už druhý rok z nej robím limonádu a na raňajky mlieko s príchuťou levandule. Pri piknikoch sme si zvykli dzobnúť do levanduľových sušienok. Pred asi štyrmi rokmi som spoznala aká je výborná ako príchuť pri pečení diviny.
Tak a pár mojich a možno aj neskôr vašich receptov.
Každý rok trochu inak robievame doma limonády na osvieženie počas dňa, ale aj pri posedení s priateľmi večer na balkóne či terase. Aj tento rok vám ponúkame naše najnovšie recepty. Ochutnajte.
Vybrala som po dlhšej dobe kuchársku knihu, ktorú som zdedila po starej mame. Tá ju mala od svojej mamy.
Medzi papierikmi, ktoré boli povkladané v knižke som objavila aj poznámky o varení dobrej kávy. Pomaly som prečítala poznámky a skúsila urobiť. Svoj už asi nie celkom rovnaký postup ako z tých čias, vám ponúkam.
Tekvica pôvodne pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Indiáni ju pravdepodobne pestovali ešte v piatom tisícročí pred našim letopočtom. Používali ju celú. Jedli dužinu, semienka aj listy. Semienka a listy sú silným afrodiziakom a majú tiež diuretické účinky.
Je zaujímavé, že najprv sa dostala tekvica do Ázie a až potom do Európy. Dôkazom toho je aj jej množstvo používania v orientálnej kuchyni. A od asi 16. storočia ju teda používame aj my – Európania.
Až asi 90% tekvice tvorí voda, z toho vyplýva jej nízka energetická hodnota. 100 g tekvice obsahuje 55 – 56 kJ z čoho cukry tvoria len 1,7 g. Ako bonus v nej nájdete iba 0,2 g tuku. Dobrá správa je, že spomínaných 100 g tekvice pokryje až 29% dennej dávky betakaroténu. V tekvici nechýbajú ani antioxidanty, zdraviu prospešný škrob, pektín, nenasýtené kyseliny.
Takto sme s deťmi u nás v škole nazvali naše nápoje, ktoré sme si vymysleli pri výuke varenia a zdravej výživy na predmete technika v šiestom ročníku.
Základom bola šťava z jabĺk. Nám lepšie chutila šťava z červených jabĺk. Nie len že bola sladšia, ale aj výsledné nápoje mali potom lepšiu farbu.
K jablkovej šťave pridávame rôzne druhy ovocie. Ovocie si nakrájame na menšie kúsky a necháme dobre schladiť. Môžeme aj zmraziť a potom bude nápoj ozaj letný. Len potom to nepreháňajme s rýchlym pitím, aby sme si neprivodili angínu.